<\/p>\n
Hrn\u010diari vyr\u00e1bali hlinen\u00e9 n\u00e1doby do dom\u00e1cnosti. Ich sortiment bol rozmanit\u00fd. Boli to najr\u00f4znej\u0161ie hrnce, hrn\u010deky, mlie\u010dniky, \u010dutory, ced\u00e1ky a odkvapk\u00e1va\u010de na syr, rajnice, misy, taniere, kr\u010dahy a d\u017eb\u00e1ny na nosenie potrav\u00edn, z\u00e1sobnice, banky na m\u00fatenie masla, dvojit\u00e9 obed\u00e1re tzv. dvojnice (nosilo sa v nich jedlo na pole), pek\u00e1\u010de, hlinen\u00e9 formy na pe\u010denie, nap\u00e1jadl\u00e1 pre hydinu, v\u010del\u00e1rske okurovadl\u00e1, n\u00e1doby na v\u00fdrobu svie\u010dok, kahance, kalam\u00e1re, ba v niektor\u00fdch na\u0161ich mest\u00e1ch aj kachle a kachlice, kvetin\u00e1\u010de, v\u00e1zy, hlinen\u00e9 p\u00ed\u0161\u0165alky, hlinen\u00e9 hra\u010dky a figur\u00e1lne pr\u00e1ce, ktor\u00e9 zobrazovali zvieracie i \u013eudsk\u00e9 postavy, ako pastierov, muzikantov, zbojn\u00edkov at\u010f.<\/p>\n
Aj napriek tomu, \u017ee toto remeslo v obdob\u00ed rozvinut\u00e9ho feudalizmu bolo na Slovensku zvl\u00e1\u0161\u0165 roz\u0161\u00edren\u00e9, neexistuj\u00fa \u017eiadne p\u00edsomn\u00e9 doklady (okrem \u00fadaja o udelen\u00ed \u0161tat\u00fatu z roku 1475, hrn\u010diarskemu cechu v Bardejove), alebo sa aspo\u0148 p\u00edsomnosti nezachovali o existencii stredovek\u00e9ho hrn\u010diarskeho cechu. Z tohto vypl\u00fdva aj to, \u017ee majstri tohto odboru patrili spravidla medzi najchudobnej\u0161\u00edch remeseln\u00edkov a na zakladanie vlastn\u00fdch samostatn\u00fdch cechov nemali prostriedky. No pr\u00ed\u010dinou neskor\u00e9ho zakladania cechov m\u00f4\u017ee by\u0165 aj skuto\u010dnos\u0165, \u017ee dedinsk\u00ed hrn\u010diari svojimi v\u00fdrobkami z\u00e1sobovali aj mest\u00e1. V novoveku sa hrn\u010diarstvo nato\u013eko zintenz\u00edvnilo, \u017ee si za\u010dali zaklada\u0165 cechy takmer na celom \u00fazem\u00ed Slovenska (\u0160amor\u00edn r. 1540, Spi\u0161sk\u00e9 Podhradie r. 1547, Pre\u0161ov r. 1550, Ke\u017emarok r. 1556, Ko\u0161ice r. 1556, Trnava r. 1567, Bratislava 1569 at\u010f.) Dedinsk\u00e9 cechy na vidieku vznikali a\u017e v 17. – 18. storo\u010d\u00ed (Brezany r. 1600, Belu\u0161a r. 1659, Pozdi\u0161ovce r. 1743, Pra\u0161ice r. 1724, B\u00e1novce nad Bebravou, v\u00fdrazn\u00e1 bola aj Pukaneck\u00e1 hrn\u010diarska diel\u0148a, zn\u00e1ma prec\u00edzne tvarovan\u00fdmi v\u00fdrobkami s pomerne tenk\u00fdm \u010drepom).<\/p>\n
Z\u00e1kladom pr\u00e1ce hrn\u010diarov bola pr\u00edprava vhodnej suroviny, \u010di\u017ee hrn\u010diarskej hliny. Hrn\u010diari hlinu najprv vykopali a nechali odle\u017ea\u0165. Pred pou\u017eit\u00edm hlinu starostlivo spracovali a zbavili ne\u010dist\u00f4t. Aby zhotoven\u00e9 predmety pri vypa\u013eovan\u00ed nepopraskali, do vymiesenej hliny prid\u00e1vali trochu soli. V\u00fdroba hrn\u010diarskeho v\u00fdrobku za\u010dala t\u00fdm, \u017ee si hrn\u010diari polo\u017eili potrebn\u00e9 mno\u017estvo u\u017e vypracovanej hliny na vrchn\u00fa dosku hrn\u010diarskeho kruhu a nohou rozto\u010dili spodn\u00fd kruh. Mokr\u00fdmi rukami potom urobili v strede hliny jamku a za st\u00e1leho to\u010denia kruhu ju vy\u0165ahovali do v\u00fd\u0161ky, \u0161\u00edrky a hr\u00fabky. Okrem hrn\u010diarskeho kruhu nemali hrn\u010diari takmer nijak\u00e9 n\u00e1stroje. Kone\u010dn\u00fa podobu v\u00fdrobku dotvorili u\u017e len drevenou alebo kovovou \u0161pacht\u013eou, no\u017eom \u010di \u0161abl\u00f3nou. Po dokon\u010den\u00ed v\u00fdrobku kruh zastavili a tenk\u00fdm dr\u00f4tom odrezali od kruhu. Drevenou lopatkou preniesli \u010derstvo vyroben\u00fd v\u00fdrobok na policu, kde ju pomaly su\u0161ili. Dostato\u010dne vysu\u0161en\u00e9 hrn\u010diarske n\u00e1doby \u010falej e\u0161te glazovali a vypa\u013eovali, aby v\u00fdrobky neprep\u00fa\u0161\u0165ali vodu, aby boli tvrd\u00e9, hladk\u00e9 a leskl\u00e9. Potrebn\u00fa glaz\u00faru si hrn\u010diari pripravovali sami pod\u013ea vlastn\u00fdch receptov. Recept patril do v\u00fdrobn\u00e9ho tajomstva ka\u017ed\u00e9ho cechu. Na vypa\u013eovanie sa najsk\u00f4r pou\u017e\u00edvali po\u013en\u00e9 pece, nesk\u00f4r si hrn\u010diari stavali pece za svojimi diel\u0148ami. Do hrn\u010diarskej pece sa zmestilo pribli\u017ene 40 a\u017e 50 r\u00f4znych hrn\u010diarskych n\u00e1dob. Tie sa vypa\u013eovali pri teplote 900 a\u017e 950 \u00b0C. V\u00fdrobky v peci sa ukladali tak, aby na ne \u010do najviac p\u00f4sobila teplota. Predn\u00fdm otvorom v peci sa zak\u00farilo a potom sa otvor zamuroval. Ohe\u0148 v peci najprv zosil\u0148oval, vtedy boli v\u00fdrobky \u017eerav\u00e9, potom sa intenzita oh\u0148a zmier\u0148ovala a nakoniec sa v\u00fdrobky nechali vychladn\u00fa\u0165. Zamurovan\u00fd otvor v peci op\u00e4\u0165 otvorili a vyp\u00e1len\u00e9 v\u00fdrobky z pece vybrali. Cel\u00fd proces vypa\u013eovania trval asi tri dni.<\/p>\n
Svoje majstrovstvo vo v\u00e4\u010d\u0161ine miest na Slovensku preukazovali hrn\u010diari zhotoven\u00edm \u0161tyroch typov n\u00e1dob, pri\u010dom ka\u017ed\u00fd typ musel by\u0165 vyroben\u00fd z jedn\u00e9ho kusa hliny. Hrn\u010diar musel na ot\u00e1\u010daj\u00facom sa kruhu vytiahn\u00fa\u0165 jeden hrniec, d\u017eb\u00e1n, misu a dvojnicu.<\/p>\n
V Ko\u0161iciach mali svoj prv\u00fd cech od roku 1544. Najstar\u0161ie p\u00edsomn\u00e9 doklady ko\u0161ick\u00fdch hrn\u010diarov v\u0161ak boli zni\u010den\u00e9 pri ve\u013ekom po\u017eiari v roku 1556. Tak roku 1574 vydala mestsk\u00e1 rada pre ko\u0161ick\u00fdch hrn\u010diarov nov\u00e9 artikuly. Tie boli vypracovan\u00e9 na z\u00e1klade star\u00e9ho \u0161tat\u00fatu.<\/p>\n
Podmienky prijatia do ko\u0161ick\u00e9ho cechu hrn\u010diarov boli tak\u00e9to : uch\u00e1dza\u010d musel najprv dva t\u00fd\u017edne zadarmo pracova\u0165 u cechmajstra, potom po predlo\u017een\u00ed rodn\u00e9ho a v\u00fdu\u010dn\u00e9ho listu musel vyhotovi\u0165 hrniec vysok\u00fd 3 piade a 4 prsty a n\u00e1dobu na obar. V\u0161etky tieto n\u00e1doby mal pod\u013ea cechov\u00e9ho poriadku vyrobi\u0165 za 1 de\u0148, od 6 – 7 hodiny r\u00e1no do 12 hodiny na obed. \u010eal\u0161ou podmienkou k prijatiu do cechu bolo z\u00edskanie me\u0161tianskeho pr\u00e1va, zaplatenie vstupnej taxy vo v\u00fd\u0161ke 2 toliare do cechovej pokladne a 25 den\u00e1rov za „u\u017e\u00edvanie pr\u00e1va na hlinu“. Z p\u00edsomn\u00fdch prame\u0148ov ko\u0161ick\u00fdch hrn\u010diarov sa dozved\u00e1me aj to, \u017ee tovari\u0161 v cechu mal okrem ka\u017edodenn\u00e9ho vyhotovovania hrn\u010diarskych v\u00fdrobkov povinnos\u0165 ka\u017ed\u00fd pondelok pripravi\u0165 to\u013eko hliny, aby vysta\u010dila na cel\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148. Tovari\u0161ovi majster platil t\u00fd\u017edenn\u00fa mzdu 12 – 14 fenigov, najviac v\u0161ak 16 fenigov.<\/p>\n
Na majstrovskej sk\u00fa\u0161ke dozerali traja a\u017e \u0161iesti majstri z poctiv\u00e9ho cechu, ktor\u00ed pr\u00e1cu pos\u00fadili a nap\u00edsali o nej z\u00e1pisnicu. Samotn\u00e1 sk\u00fa\u0161ka trvala dva dni. Sk\u00fa\u0161an\u00fd, bud\u00faci majster musel po\u010das trvania sk\u00fa\u0161ky hosti\u0165 sk\u00fa\u0161obn\u00fa komisiu. Potom na z\u00e1klade \u00fastneho refer\u00e1tu \u010dlenov cechovej komisie sa ude\u013eovala, v pr\u00edtomnosti v\u0161etk\u00fdch \u010dlenov cechu majstrovsk\u00e1 hodnos\u0165, a to pri otvorenej cechovej pokladnici, do ktorej novozvolen\u00fd majster mal hne\u010f prispie\u0165 10 zlat\u00fdmi.<\/p>\n
Cechmajstri, v tomto remesle okrem toho, \u017ee museli dba\u0165 o dobr\u00e9 meno cechu, opatrovali pe\u010da\u0165 a pokladnicu, zvol\u00e1vali zhroma\u017edenia majstrov, dozerali na kvalitu v\u00fdrobkov a sledovali najm\u00e4 to, \u010di s\u00fa dostato\u010dne vyp\u00e1len\u00e9. Hrn\u010diari pracovali od 4 hodiny r\u00e1no do 7 hodiny ve\u010der a v sobotu do 5 hodiny popoludn\u00ed.<\/p>\n
Hrn\u010diari boli povinn\u00ed ka\u017ed\u00fd rok pred prv\u00fdm zasadan\u00edm novej mestskej rady zaplati\u0165 mestu za pren\u00e1jom hliniska 1 zlat\u00fd a 1 ve\u013ek\u00fd hrniec. \u010eal\u0161ou zauj\u00edmavos\u0165ou tohto cechu je, \u017ee na konci ka\u017ed\u00e9ho roka vykon\u00e1vali pre poriadok cechov\u00e9 „r\u00e1cie“, \u010di\u017ee presk\u00famavanie \u00fa\u010dtov.<\/p>\n
Hrn\u010diari svoje v\u00fdrobky pred\u00e1vali na trhoch a jarmokoch rozlo\u017een\u00e9 na zemi. Patr\u00f3nmi cechu boli sv\u00e4t\u00fd Flori\u00e1n, ktor\u00e9ho pou\u017e\u00edvali aj ako symbol a sv\u00e4t\u00fd Go\u00e1r – k\u0148az a pustovn\u00edk. Niektor\u00e9 pramene uv\u00e1dzaj\u00fa, \u017ee hrn\u010diari si za svojich ochrancov zvolili aj Adama a Evu. U v\u0161etk\u00fdch spomenut\u00fdch patr\u00f3nov ide o \u00fazke spojenie s hlinou. Stvorenie Adama z hliny, hrn\u010diarsky hrniec v ruk\u00e1ch sv\u00e4t\u00e9ho Go\u00e1ra a Flori\u00e1na.<\/p>\n
Viac sa dozviete na v\u00fdlete s nami, pr\u00edpadne na jednom z na\u0161ich workshopov, ktor\u00e9 organizujeme vo Vysok\u00fdch Tatr\u00e1ch a Z\u00e1padn\u00fdch Tatr\u00e1ch.<\/p>\n
Te\u0161\u00edme sa na Va\u0161u \u00fa\u010das\u0165, pr\u00edpadne V\u00e1m radi zodpovieme na Va\u0161e ot\u00e1zky.<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n
Mgr. Ur\u0161ula Ambru\u0161ov\u00e1, V\u00fdchodoslovensk\u00e9 m\u00fazeum\u00a0v Ko\u0161iciach<\/address>\n<\/div>\n<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Hrn\u010diarstvo patrilo k najstar\u0161\u00edm a najroz\u0161\u00edrenej\u0161\u00edm remesl\u00e1m Hrn\u010diarstvo patrilo medzi najroz\u0161\u00edrenej\u0161ie a najstar\u0161ie remesl\u00e1 v\u00f4bec. Jeho za\u010diatky siahaj\u00fa do predhistorick\u00fdch d\u00f4b. Tv\u00e1rnos\u0165 hliny a jej bohat\u00fd v\u00fdskyt umo\u017e\u0148ovali \u010dloveku u\u017e od najstar\u0161\u00edch \u010dias v\u00fdrobu r\u00f4znych \u00fa\u017eitkov\u00fdch predmetov. V nich sa odr\u00e1\u017ea sp\u00f4sob \u017eivota, \u00farove\u0148 v\u00fdroby, kult\u00fara a umenie na\u0161ich predkov. Hrn\u010diari vyr\u00e1bali hlinen\u00e9 n\u00e1doby do […]<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"ngg_post_thumbnail":0},"yoast_head":"\n